Katka
- Katarína -
Pre mňa je myšlienka základného príjmu nádejou pre ľudskejšiu spoločnosť.
Vnímam, že dnes hrá v spoločnosti rolu hlavne ekonomika a jej subjekty, t.j. že platí, že všetko čo sa peňažne oplatí je "dobré".
Potraviny už nemusia byť zdravé, hlavne že sú lacné;
hygienické potreby nemusia byť zdravé, hlavne že majú dobrú reklamu;
služby nemusia slúžiť ľuďom a ich potrebám, hlavne že na nich zarobí ten, kto ich prevádzkuje...
Akoby v našej spoločnosti už nebol dôležitý človek a jeho zdravie - vrátane dušenvého (t.j. vnútorný pokoj, dosť času na zdravé a naozaj vlastné rozhodnutia, krásne prostredie - bez reklám a útokov na podvedomie v neustálom blikaní a dojmov z veľkých bilboardov...).
V zákonoch sa neháji zdravie, a zdravý vývoj človeka, jeho vedomia, jeho duše (či aspoň "psychiky") - ale uprednostňujú sa investori, ktorí majú síce daňové prázdniny, ale zato sa nesprávajú vôbec dôstojne k tým "lacným pracovným silám" na ktoré ich sem nalákali...
Avšak človek si dnes nemôže vyberať z mnohých možností. Bez toho aby pracoval na nejakom platenom mieste (hlavne ak má deti), je vo veľmi zlej existenčnej situácii.
Právny systém, ktorý dnes máme (t.j. pravidlá na základe ktorých funguje naša spoločnosť), je na jednej strane tak voľný, ako v našej histórii ešte nikdy nebol; umožňuje veľmi mnohé - no zároveň je pod tlakom a vplyvom systému ekonomického, ktorý je vybudovaný na strachu, zdôvodňujúc sám seba svojím vlastným zachovaním, pričom nedbá, ako som uviedla vyššie, na zdravie človeka,
- ale ani na zdravie spoločnosti, na úctu k starším, nepodporuje radosť z detí, nepodporuje neničenie zeme, a ani ľudí, ktorí - plní ideálov - sa pokúšajú čosi z toho medziľudského či ľudsko-prírodného zmeniť vlastnými silami... Hovorí sa, že trh rozhoduje, t.j. to, čo chcú spotrebitelia - ale dnes už ani to nie je celkom tak. (Ľudia chcú byť predsa zdraví a prežiť na Zemi...) - Dnes rozhoduje skôr to, čo chcú nadnárodné spoločnosti...
Ja by som uprednostnila,
aby jestvovala MOŽNOSŤ nezaradiť sa do tohto systému, ktorý nemá vlastnú etiku a na etiku jednotlivých ľudí nedbá.
Avšak to sa dá až vtedy, keď to nebude otázkou "prežitia". Nie každý je dnes ochotný obetovať život svojim etickým rozhodnutiam...
Preto by som bola rada, ak by sa začalo PREMÝŠĽAŤ o myšlienke základného príjmu najmä v tom zmysle, že
"čo by som robil JA, ak by som mal zaručený základný príjem?"
Pretože až uvažovanie o tom je to, čo mení naše myslenie,
čo nám umožní myslieť inak než - "kde si zarobím?"
ale napríklad takto - "čo by som naozaj rád v živote robil?"
(To sa dá často zodpovedať až potom, keď si človek najprv ODDÝCHNE od toho, čo teraz robiť MUSÍ... ak už náhodou nerobí to, čo chce..)
A to samozrejme neznamená, že tí, čo robiť nechcú robiť budú... Znamená to len trochu viac dôstojnosti v tom, že dostanú peniaze na živobytie bez zbytočných kontrol, falošných lístočkov o hľadaní práce, viaznosti na necestovanie a na to, že si človek určite NIČÍM NEPRIVYROBÍ...Tie peniaze tak či tak ľudia v núdzi dostávajú... Ale za podmienok, ktoré sa ani zďaleka nedajú označiť ako dôstojné. A pomoc hľadania práce založená na povinnosti si ju hľadať až znemožňuje ozajstný záujem o oného človeka, o jeho skutočné záujmy a schopnosti - práve preto, že je to viazané na schopnosť PREDAŤ SA na trhu práce a nie na schopnosť ROZVÍJAŤ SA v niečom, čo je užitočné aj pre iných...
Ešte pár poznámok
Pre ľudí, ktorí majú z čoho žiť, je táto rozprava o základnom príjme predsa len tak trochu teoretická. Mnohí na Slovensku už zažívajú, čo je to byť na hranici existenčných ťažkostí - už pre týchto ľudí je podstata tejto myšlienky verím že konkrétnejšia.
Ale pre 80% ľudí na Zemi je to, ako sa k tomu postavíme "my v Európe" otázkou života a smrti... Na toto často /ako sa mi zdá/ nemyslíme - že akokoľvek sa máme, sme stále jedni z najbohatších ľudí Zeme... Máme vodu... A máme zem, ktorá rodí /porovnaj zem podobnú škváre v Južnej Amerike.../.
Tak by som bola rada, ak by sa o tejto myšlienke rozmýšľalo jednak s vedomím a poznaním situácie ľudí, ktorí to ani na Slovensku nemajú ľahké (a tým, čo vďaka zrušeným továrňam musia cestovať kamsi do zahraničia za prácou), a jednak s aspoň povrchným uvedomením si situácie vlastne väčšiny ľudí na Zemi, ktorí žijú pod hranicou chudoby a zomierajú od hladu.
(Myslím že už niekto povedal - ak niekto dnes na Zemi zomrie od hladu, je to vražda... Na zemi je totiž dosť jedla pre všetkých už dnes... Len sa ničí lebo nie je výhodné ho predávať ak ho je príliš veľa...)
To, čo môžeme podľa mňa spraviť ako prvé, je pokúsiť sa vo svojom myslení oddeliť to životne nevyhnutne potrebné pre človeka, ktoré máme všetci rovnaké (vzduch, voda, jedlo, strecha nad hlavou/teplo) - ktorého je dnes na zemi aj vďaka rôznym technológiám dostatok - od ostatného v človeku, čo môže alebo aj nemusí rozvíjať v prospech iných. A umožniť to základné KAŽDÉMU.
Technologicky je to možné - otázka je, či to vieme umožniť v našom srdci, myslení a čine - pre všetkých. (Aj keď inak s ich spôsobom života nesúhlasíme).
- -
A ešte jedna právna vec -
aby sa táto otázka nestala predmetom politikárčenia,
zdá sa mi dôležité o nej myslieť ako o základnom ľudskom práve.
Pretože ľudské práva štát len uznáva, oni sú myslené ako odjakživa k človeku patriace, prináležiace mu. Štát ich len chráni a zabezpečuje. Nerozhoduje o nich.
V tomto zmysle, ak by sa uvažovalo už o praktickom uskutočnení tejto idey (pričom vnímam že je dôležité najprv ju CHCIEŤ uskutočniť, lebo čo človek naozaj chce, sa dá aj uskutočniť)
tak by sa dalo uvažovať o tom, kto bude toto ľudské právo zabezpečovať, pričom to nemusí byť štát, ale aj nejaká nezávislá občianska inštitúcia, verejný fond, ktorý ale prísne bude podliehať zákonu o základnom príjme...
- -
Toľko zopár poznámok k môjmu postoju k myšlienke základného príjmu. Keďže som tým naplnená, a vidím v tom zmysel, mohla by som písať aj viac a ďalej.
Ale v mnohom je základ onej myšlienky aj pre mňa dobre uchopený v dokumente "Základný príjem" ktorý je voľne prístupný na nete (www.zakladnyprijem.sk).
Katarína Králiková (Mgr., PhD.)
zivapraca(zavináč)gmail.com