Bezpodmienečný základný príjem...
pričom "bezpodmienečný" = ničím nepodmienený, bez podmienok a pre každého
je
peňažná čiastka, vyplácaná každému /občanovi/ bez výnimky a bez podmienok, vo výške tzv. "kultúrneho minima!.
Kultúrne minimum = viac peňazí než je treba na uspokojenie základných potrieb človeka; malo by zahŕňať i možnosť uspokojenia potrieb zdravotných, vzdelávacích, kultúrnych, estetických, a pod.
Ak by bol zavedený základný príjem ako základné ľudské právo, mohlo by to mať veľa dôsledkov. Hlavne - uvoľnenie obáv o "zabezpečenie základných potrieb" pre seba a svoju rodinu, teda vyradenie spoločensky daného "strachu o život". To by malo však i ďalšie "vedľajšie efekty" - napr. ženy vychovávajúce deti by neboli závislé od zarábania svojich mužov, zamestnanci by nemuseli znášať neľudské zaobchádzanie od zamestnávateľov, deti by sa mohli osamostatniť hneď po dosiahnutí svojprávnosti, ľudia by sa mohli venovať tomu, čo by ich bavilo - a nepríjemná práca by musela byť ohodnotená tak, aby ju bol vôbec niekto ochotný robiť... a mnoho ďalších. Každopádne by mnohé bolo ponechané na slobodnej vôli každého človeka.
Na to si je potrebné i zvyknúť... od malička nám v škole i v práci hovoria čo máme robiť... ak by to zrazu bolo len na nás, pre niektorých by to mohlo byť i náročné. - To by viedlo k inému zameraniu vzdelávania i tzv. sociálnej práce - totiž, ako podporiť v človeku to, čo je v ňom tvorivé, samostatné, ... a pod.
Mnohé z toho potrebuje zmenu myslenia, nastavenia, ochotu k zmeni - a to potrebuje čas. Preto súčasťou myšlienky a iniciatívy Bezpodmienečného základného príjmu je i čas ešte pred tým o tom celom premýšľať... tak "za seba":
Čo všetko by to mohlo znamenať? Čo by mohlo zavedenie základného príjmu spôsobiť v mojom živote, v spoločnosti, pre ženy, pre deti, pre mužov, pre podnikanie, vzdelávavanie, zdravotníctvo, vzťahy pracovné i osobne...?
Napríklad my o tom premýšľame tak, že základny príjem (alebo občianske peniaze, ako to volajú napr. v Kanade, kde to majú zavedené) sú...
...peniaze pre život, aby základné potreby tela (príp. duše) boli zabezpečené
...peniaze pre to, aby sme mohli pracovať (robiť čo naozaj robiť a tvoriť chceme)
- to jest peniaze pre to, aby sme nemuseli pracovať pod existenčnou hrozbou, aby sme neboli vydierateľní zamestnávateľmi a systémom, ktorý je v súčasnosti na tej existenčnej hrozbe akoby založený... - čo človeku nedovoľuje rozhodovať sa zdravo, eticky a slobodne
(ak hrozí, že niekto neuživí rodinu, tak ide pracovať kdekoľvek, kde mu dajú peniaze... tam sú rozhodovania zohľadňujúce etiku či otázku vlastnej dôstojnosti takmer nemožné... napr. práca v zbrojárskom priemysle, v piremysle ničiacom životné prostredie, a podobne, alebo v obchodných reťazcoch s veľkou premenlivosťou zamestnancov kvôli nepriaznivým podmienkam zamestnancov, ľudsky nedôstojné zaobchádzanie zo strany zamestnávateľmi, v podmienkach nadmerných nariadených nadčasov bez možnsti voľby, pod hrozbou prepustenia a podobne).
...peniaze ako základ, na ktorom sa dá začať stavať stavba vnútorného rozvoja človeka, jeho sloboda a jeho zodpovednosť. Až keď nie sme v ohrození života, alebo životných potrieb, môžeme začať vnímať svoje ďalšie potreby - dobré vzťahy, krása, vnútorné naplnenie, užitočnosť pre iných.
- peniaze ako podpora ĽUDSKEJŠEJ SPOLOČNOSTI - ako vyjadrenie zdieľania toho, čo máme so všetkými ľuďmi spoločné - základné životné potreby, a k tomu ešte niečo navyše (nazývame to kultúrne minimum). To má každý človek . V tomto zmysle je základný príjem "príjem občiansky, človečenský, naozaj základný a ľudský".
Lebo sloboda vzdelávania, výberu povolania, sloboda rozvíjať sa svojím spôsobom, sloboda tvoriť a vytvárať nové veci či venovať sa umeniu - ale aj naozaj čas na veci verejné, na iných ľudí, na starostlivosť o tých, ktorí to z rodiny potrebujú, na výchovu, a aj na seba-výchovu - tam všade je možná sloboda výberu a plná pozornosť až vtedy, keď sa nemusíme báť o strechu nad hlavou. A samozrejme, je tu vždy aj možnosť tieto tvorivé a medziľudské možnosti nevyužiť.
- - -
V tomto zmysle si uvedomujeme, že
vnímať myšlienku základného príjmu ako prínosnú
je možné až vtedy,
ak vnímame človeka ako
bytosť tvorivú, a schopnú vývoja,
t.j. ako niekoho, kto je viac než len telesná schránka a zvieracie pudy ...tie máme v sebe isto tiež, avšak ak to nie je to jediné čo máme, tak aj spoločenskými pravidlami môžeme zvýhodniť ak sa človek rozvíja skôr smerom k tomu, čo ho od zvieraťa odlišuje - v tvorivom, človečenskom zmysle.
Lebo inak nemá zmysel nič iné len ho kontrolovať a mu nedôverovať... (ale KTO ho kontroluje? ...zaze človek...). :-)
- - -
A ďalší rozmer nášho uvedomenia asi súvisí s tým, že nepokladáme za ústrednú a prvoradú otázku "či na to máme" ale skôr "či to chceme". Lebo vnímame, že mnohé z ľudských zámerov sa uskutočnili NAPRIEK finančnej situácii. Otázku "či na to máme", ktorá je samozrejme praktická a treba ju zodpovedať /ale až v druhom rade/, by sme potom skôr zmenili na
"Ako to spravíme, aby sme na to mali, ak to naozaj CHCEME?".
Všeobecné volebné právo tiež nie je finančne nenáročná vec, a predsa sme usporiadali všetko v našej spoločnosti tak, aby to bolo možné. Podobne - základné sociálne poistenie... v Euróspkych štátoch je samozrejmosťou. Avšak podmienky, za ktorých sa poskytuje akoby boli skôr nastavené nedôverčivo voči tomu, či má človek naozaj základné ľudské potreby...
Preto považujeme za prvoradé pýtať sa - chceli by sme niečo také ako je základný príjem? G.Werner vypočítal, že je to financovateľné... Ale - chceli by sme to?
A tu stojíme pred ďalšími a ďalšími otázkami...
Jedna z prvých sa týka nás samých... Ako to, že pri otázke základného príjmu často premýšľame nie o sebe, ale o iných? A ako to, že o tých iných rozmýšľame inak ako o sebe? "Ľudia by... to a to..." - A vy? Myslíte, že ste jediný, kto by aj so základným príjmom "čosi robil"?
Možno pomôže - nezostať pri tom, čo nás napadne ako prvé, ale trochu viac situácií si sprítomniť v zmysle "čo by sa stalo keby..."
Ak máte chuť to skúsiť, tak - príjemné premýšľanie!!
(katarína)
Stále funguje dopĺňaná a aktualizovaná web-stránka
.